Ostaň so mnou

15. dubna 2013 v 20:06 | Lexi |  Shortstories
Pekné dievča s blond vlasmi sa dívalo na svoj odraz v skle jedného z výkladov. Vyzerala tak ako vždy. Nežné modré oči, pekný nos, usmievavé ústa, bledá pokožka a predsa bolo niečo iné. Vyzerala ako porcelánová bábika. Prekrásna, ale krehká. Nechytať, len pozerať. Ľudia náhliaci sa ulicou by si to ani nevšimli. Videli to len tí, čo ju dobre poznali. Boli to len drobné detaily a predsa tak dôležité. Pozorne si prezrela modré oči, zmizol z nich dobrosrdečný úsmev. Rýchlo odvrátila zrak, akoby sa bála, že každú chvíľu nadobudnú červenú farbu. Nechcela sa tak vidieť, nechcela prijať fakt, čím teraz je. Rukami si chcela pozorne preskúmať tvár, či jej priveľmi nevidno žilky pod očami, ale keď zistila aké sú jej ruky studené strhla sa. Zacítila niečiu ruku na pleci. Bleskovo sa otočila a vycerila tesáky. Keď uvidela kto to je okamžite ich stiahla. Bol to muž, ktorý bol zodpovedný za to, čím teraz je a predsa ho stále miluje. Nepovedal nič, iba ju nežne objal. Zaborila si tvár do jeho košele a plakala. Nehnevala sa na neho. Nedokázala sa na neho hnevať. Bol pre ňu všetkým. Bol tým posledným, čo jej zo starého života zostalo. Milovala ho viac ako čokoľvek na svete. Hrdo zdvihla hlavu a pozrela mu do modrých očí. Povzbudivo sa na ňu usmiali. Ona to zvládne, musí to zvládnuť.Zhlboka sa nadýchla. Nech sa stane čokoľvek pokiaľ budú spolu oni to zvládnu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama