Utok

12. února 2013 v 21:47 | Lexi |  Shortstories
Kracala som cintorinom. Bola som asi v strede cesty ked som zacula tie cudne zvuky. Otocila som sa, ale nikoho som

nevidela. Zlakla som sa a pridala som do kroku.V mysli som si opakovala, ze uz nikdy, ale naozaj nikdy nepojdem sama v noci cez cintorin. Uz som bola takmer pri brane, ked sa odrazu vedla mna objavil pekny chalan. Strasne som sa zlakla. Chcela som vykriknut, ale rukou mi zakryl usta."Nekric," povedal a pozrel sa mi do oci. Jeho tvar sa odrazu zmenila. Vyzeral ako netvor, alebo dive zviera. Jeho oci mali cervenu farbu a pod ocami mu bolo vyrazne vidiet zili. Predlzili sa mu ocne zuby. Uz vobec nevyzeral zlato, ale krvilacne a nebezpecne. Bol to lovec a ja som bola jeho korist. Jednou rukou ma obial a pritiahol k sebe, tou druhou mi odhrnul vlasy z krku. Tusila som co sa chysta urobit, ale nebala som sa. Srdce mi bilo ako splasene, kazdu chvylu mi islo vyskocit z hrude. Pocitila som ostru bolest na krku. Jeho tesaky sa mi zarili hlboko do krku. Bola to zvlastna zmes ukrutnej bolesti a obrovskej euforie. Ako nahle zacal sat moju krv uplne som sa uvolnila. Bolo to take zvlastne. Trvalo to len par sekund a ked skoncil nevedela som ci chcem aby skoncil, alebo pokracoval. Pritlacila som si ruku na krvacajuce ranky. Pristupil ku mne, znovu sa mi pozrel do oci a povedal: "Nikomu nepovies, co sa prave stalo." "Nikomu nepoviem, co sa prave stalo," opakovala som ako v tranze. "Fajn, dobre dievca," usmial sa na mna a s tymito slovami zmizol. Ostala som sama. Srdce sa mi opat prudko rozbuchalo. Rozbehla som sa domov. Pripadalo mi to ako sen. Keby nie tych raniek na krku, neverila by som, ze je to pravda.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama